Pre niektorých ľudí trpiacich sklerózou multiplex (SM) môže byť náročné zostať aktívny z dôvodu nepredvídateľnej povahy tohto ochorenia. Pravidelné cvičenie však môže zlepšiť celkový zdravotný stav a môže zmierniť príznaky SM, ako sú únava a problémy s rovnováhou.
Trishna Bharadia sa v dnešnom článku s vami podelí o svoje metódy na udržanie aktivity:
pozmeňujem svoje aktivity, aby vyhovovali možnostiam môjho tela,
hľadám alternatívne spôsoby cvičenia (napríklad aktivity, ktoré sa dajú vykonávať na invalidnom vozíku),
snažím sa, ale moje ciele sú realistické,
nezabúdam, že byť aktívnou prospieva duševnému zdraviu,
na hodinách cvičenia si nájdem priateľov.
Bol máj 2008. Mala som 28 rokov.
Pamätám si, ako som sedela v ambulancii neurológa s rodičmi. Rozhovor prebehol takto:
Neurológ: „Vaše výsledky potvrdzujú, že máte sklerózu multiplex [SM]. Znamená to, že nervy v mozgu a mieche sú poškodené. Preto sa u vás vyskytujú tieto príznaky.“
Ja: „Och. Znamená to, že musím prestať hrať hokej?“
Keď mi bola diagnostikovaná SM, mojou prvou reakciou nebolo opýtať sa na plán zdravotnej starostlivosti. Nepýtala som sa, ako dlho budú moje príznaky trvať alebo čo mám robiť ďalej.
Chcela som vedieť len to, či môžem zostať aktívna.
Cvičenie bolo vždy dôležitou súčasťou môjho života. Vždy som bola v pohybe, už od útleho veku som skúšala všetky možné športy. Moja rodina je tiež aktívna. Otec vo svojich sedemdesiatich rokoch stále hrá pozemný hokej na medzinárodnej úrovni.
Našťastie mi neurológ povedal, že diagnóza SM neznamená, že sa musím vzdať hokeja.
„V skutočnosti vám chcem odporučiť, aby ste hrali tak dlho, ako je to možné,“ povedal.
Ale mi odľahlo!
Pozemný hokej je náročný šport. Musíte byť fyzicky silní, mať rýchle nohy a byť dostatočne obratní na to, aby ste sa vyhli letiacej loptičke. Je súčasťou môjho života, odkedy som bola dosť stará na to, aby som dokázala udržať maličkú hokejku, ktorú mi vyrobil otec.
Hoci som sa v tom čase venovala mnohým iným športom, hokej bol mojou skutočnou vášňou. Bol to môj život. V priebehu rokov som hrala na vysokej úrovni, od základnej školy až po univerzitu. Bola som asistentkou kapitánky aj kapitánkou svojich hokejových tímov a získala som veľa trofejí a medailí.
Pozemný hokej okrem môjho otca hrali aj moje sestry a mnohí ďalší členovia mojej širšej rodiny. Máme ho v krvi.
Napriek tomu som počas rokov, ktoré uplynuli od stanovenia diagnózy SM, musela prispôsobiť, upraviť a zmeniť spôsoby, ako zostať aktívna.
Hokej som hrala až päť rokov po diagnostikovaní SM.
Vždy som bola útočníčka, ale únava spôsobená SM začala meniť to, koľko som dokázala zašprintovať. Postupne som prešla do obrany, ktorá sa mi páčila viac, ako som čakala!
Upravila som aj svoj tréningový rozvrh, pričom som cez víkend hrala len jeden zápas namiesto dvoch. Počas týždňa som si našla iné, menej intenzívne spôsoby, ako si udržať svoje zručnosti a kondíciu.
S progresiou mojej SM, najmä s čoraz väčšou únavou, som vedela, že budem musieť nájsť alternatívu k hokeju.
Potrebovala som niečo, čo by si nevyžadovalo veľa behu, najmä ak budem potrebovať pomôcky na chodenie alebo invalidný vozík.
Začala som tancovať a tancujem dodnes. Tanec mi umožnil zostať aktívnou aj po tom, čo som musela skončiť s hokejom. Tanec mi umožňuje ísť vlastným tempom. Aj keď mám zlé dni plné únavy, robím, čo môžem.
Môžem si tiež urobiť prestávku na toaletu v polovici hodiny, ak sa ozve močový mechúr. To sa uprostred hokejového zápasu robí ťažko!
Tancovať môžem aj vtedy, keď musím používať invalidný vozík, takže sa nemusím vzdať niečoho, čo ma baví, ak SM jedného dňa ovplyvní moju schopnosť hýbať sa. Vďaka tomuto poznaniu mám oveľa lepší pocit z budúcnosti.
Ja si jednoducho musím stanoviť ciele, ale snažím sa, aby boli realistické. Inak by som mala pocit, že neustále zlyhávam.
Keď som ešte hrávala hokej, prijala som, že je v poriadku, ak nezvládnem odohrať celý zápas. Na ihrisku som vždy zo seba dala 100 percent, takže som sa necítila zle, keď som požiadala o vystriedanie potom, ako som dosiahla svoj limit.
Chcela som tiež zabehnúť Londýnsky maratón, ale to je teraz vzhľadom na moje možnosti nereálny cieľ. Namiesto toho som trénovala a absolvovala 20-kilometrový pochod pre charitatívnu organizáciu venujúcu sa SM. Takéto ciele ma motivujú a inšpirujú. Ak si stanovím príliš odvážne ciele, môže to mať za následok sklamanie a frustráciu.
Sama viem najlepšie, ako sa cítim, a som veľmi rada, že si môžem naďalej stanovovať tieto ciele.
Keď cvičím, som šťastná. Adrenalín a endorfíny sú skvelé pre moje duševné zdravie.
Preto je tiež nevyhnutné stanoviť si ciele, ktoré mi nebudú pripadať ako povinnosť. Predtým, ako som prestala hrať hokej, som bola čoraz viac frustrovaná z limitov svojho tela. Chcela som pokračovať v hre na úrovni, ktorú som vždy hrávala. Tiež som sa cítila vinná, že som sklamala svoje spoluhráčky. Keď sa moje reakcie spomaľovali, bolo čoraz pravdepodobnejšie, že sa zraním.
Bolo to ťažké a pochybovala som, či sa to niekedy zlepší. Odpoveď znela „nie“, a tak som sa rozhodla prestať hrať skôr, než začnem nenávidieť to, čo som robila najradšej.
Som rada, že som naďalej aktívna prostredníctvom chôdze a tanca. Cvičenie je vynikajúce pre myseľ, mozog a telo. Energia, ktorú získate, môže trvať niekoľko dní.
Spoločenský kontakt, ktorý môžete nadviazať vďaka určitej aktivite, je fantastický. Výskum organizácie MS Society naznačuje, že osamelosť môže postihnúť troch z piatich ľudí so SM.
V dôsledku toho je nevyhnutné prijať opatrenia, aby ste zabránili spoločenskej izolácii.
Tímové športy sú jednoduchý a zábavný spôsob, ako si nájsť priateľov. Môj hokejový tím ma po mojej diagnóze neuveriteľne podporoval.
Napriek tomu, že ide skôr o párovú aktivitu, pri tanečných hodinách som si tiež našla priateľov. Zostať aktívna môže zo sebou priniesť osviežujúcu zmenu prostredia a viesť k vytvoreniu užitočných podporných sietí.
Ak ste pacient so SM, zostať aktívny znamená omnoho viac, než len udržať si fyzické zdravie.
Je kľúčové nájsť množstvo rôznych spôsobov, ako sa hýbať, kedykoľvek môžete.
V súčasnosti existuje toľko možností aktivít a športu. Môžete si vybrať z nasledujúcich možností:
Keď ľudia hovoria, že nemajú radi cvičenie, neverím im. Myslím, že len zatiaľ nenašli aktivitu, ktorá by im vyhovovala. Existujú nekonečné možnosti a je možné cvičiť bez ohľadu na vek, fyzické schopnosti alebo kondíciu.
Uvedený text má výhradne informatívny účel, nejedná sa o konkrétne odporúčania na zvládnutie alebo liečbu ochorenia.
Autorom, ktorí napísali a vytvorili obsah nachádzajúci sa na webových stránkach Life Effects, vrátane autorov fotografií objavujúcich sa v článkoch, profiloch, podcastoch a videách na týchto webových stránkach, bola za ich autorskú činnosť a licenciu na využitie autorských diel poskytnutá zo strany spoločnosti Teva Pharmaceuticals Slovakia, s.r.o., finančná odmena. Obsah týchto webových stránok predstavuje názory autorov a nemusí nutne odrážať názory spoločnosti Teva Pharmaceuticals Slovakia, s.r.o. Spoločnosť Teva Pharmaceuticals Slovakia, s.r.o., nevykonáva revízie či kontrolu, neovplyvňuje ani neschvaľuje žiadny obsah nachádzajúci sa na webových stránkach alebo sociálnych sieťach príslušných autorov. Všetok obsah na stránkach Life Effects je určený na informačné a vzdelávacie účely a nepredstavuje lekársku radu alebo odporúčania. Pre diagnostiku a pred začatím alebo zmenou akéhokoľvek liečebného režimu sa prosím poraďte s kvalifikovaným lekárom.
COB-SK-00100